Oops! It appears that you have disabled your Javascript. In order for you to see this page as it is meant to appear, we ask that you please re-enable your Javascript!
okt 162014
 

Presne 16. októbra 2013 sme uverejnili na našej facebookovej stránke článok týkajúci sa zbierania servítok, ktorý napísala zberateľka servítok – Antónia Kozáková z obce Ruská. Dnes je 16. októbra 2014 – teda presne rok potom, ako sa naši čitatelia o Tonke a jej záľube dozvedeli. Rozhodli sme sa s Tonkou skontaktovať a urobiť rozhovor, na základe ktorého by sme zistili ako sa jej darí a aké nové úspechy dosiahla. Na článok spred roka sa môžete prekliknúť priamo tu alebo ho vyhľadať na našej facebookovej stránke listovaním smerom nadol. Tu je sľúbený rozhovor:

Aké nové úspechy si dosiahla v roku 2014? (tu môžeš napísať, že si bola v TV alebo v rádiu)

Rok 2013 sa pre mňa pekne končil a to preto, lebo vďaka jednému veľmi šikovnému fotografovi, ktorý dal na internet fotky mojej veľkej zbierky servítok, sa prihlásilo veľa ľudí, ktorí mi začali pri zbieraní pomáhať. Tie fotky boli tak dobré, že si ich od fotografa odkúpili rôzni ľudia z rôznych krajín ako napríklad z Holandska, Nemecka, Japonska, Číny, Anglicka, Indonézie, Rumunska, Maďarska, Česka a Slovenska, aby ich mohli použiť na svojich blogoch a online magazínoch. Preto sa tie fotky tak páčili, lebo vidno na nich ozaj to množstvo servítok, čo sa mi podarilo nazbierať. S tým sme ozaj nerátali. Bola to pre mňa obrovská radosť. Potom nasledovali články v časopise Plus jeden deň, Korzár, články o mne boli zverejnené aj v rôznych maďarských časopisoch a bola som dokonca aj v rádiu. Tento rok som stihla účinkovanie v relácii Fetiše socializmu, ktorá bola vysielaná na STV1. Tam bola o mne pripravená videodokrútka dlhá asi 10 minút.

Máš obrovskú zbierku servítok. Skús nám trochu priblížiť – koľko kusov momentálne tvoja zbierka obsahuje?

Moja zbierka sa pekne a rýchlo rozrastá, z čoho mám veľkú radosť. Za to všetko môžem ďakovať nielen sebe, ale aj zberateľom, ktorí mi pomáhajú a posielajú servítky buď na výmenu alebo do daru. Naďalej ma v tom najviac podporuje moja rodina, moji známi a priatelia. Na konci minulého roku som mala presne 64950 kusov v zbierke. Môj aktuálny počet servítok je 69800 kusov. Od roku januára do októbra 2014 mi teda pribudlo 4850 kusov, čo určite nie je málo.

Zbierka sa rozrastá sa pomaly alebo rýchlo? Objavujú sa stále nové servítky, ktoré ešte nemáš?

Počet servítok sa z týždňa na týždeň mení, čomu sa veľmi teším. V mojej zbierke sa objavuje stále viac a viac zaujímavejších servítok. Teraz sa zameriavam na niečím výnimočné, nejakým spôsobom zaujímavé, nie každodenné servítky. Kupujem ich v špeciálnych obchodoch pre zberateľov, objednávam z internetu. Výber je obrovský. Niektoré je veľmi ťažko zohnať, niekedy sa mi to podarí niekedy nie. Medzi najzaujímavejšie motívy na servítkach, ktoré mám vo svojej zbierke patrí napríklad: Cisárovna Sisi, Elvis Prestley, Marilyn Monroe, Marlene Dietrich, Charlie Chaplin a podobne. Z zbierke mám aj retroservítky, ktoré vyzerajú ako čierno-biele fotografie. Veľmi sa teším aj sérii s motívmi bankoviek – výzerajú ako ozajstné peniaze. V tejto sérii mi chýba len motív 5 eurovej bankovky, ktorú ešte musím niekde pozháňať, aby som mala komplet všetky. Čo sa týka tohto motívu, mám servítky na ktorých sú aj iné bankovky, napríklad doláre alebo franky.

Koľko rokov má najstaršia servítka, ktorú máš v svojej zbierke? Povedz nám niečo o nej…

V mojej zbierke možno nájsť najstaršie servítky z rokov 1940-1960. Tie mi poslala jedna staršia pani, ktorá ich zbierala ešte v detstve. Pred pár rokmi mi ich poslala. Nechcela ich vyhodiť, tak mi ich podarovala. Vedela, že u mňa budú na dobrom mieste a že sa im určite poteším a tak aj bolo. Veľmi som sa im potešila. Mám z nich viac kusov, sú tenučké až priesvitné, ale zato pekne farebné. Napriek rokom ostali pekné a zachovalé. To, že som mohla práve ja zdediť tieto servítky, bola pre mňa veľká česť. Dávam na nich veľký pozor, aby mi ešte dlhé roky vydržali.

Predpokladám, že servítky, ktoré máš doma nie sú iba zo Slovenska, ale z celého sveta. Z akých krajín servítky vlastníš a z akých krajín nemáš ani jednu?

Nie všetky servítky mám zo Slovenska. Posielajú mi ich ľudia aj zo zahraničia a to napríklad z Maďarska, Nemecka, Anglicka, dokonca aj z Betlehému. Nedávno som dostala aj servítku z Bulharska. Bola to síce iba jedna servítka, ale veľmi ma potešila, lebo takú som ešte nemala – bola to servítka z jedného hotela. Mam aj série servítok z Medžugoria, tie mi priniesla mamka pred dvoma rokmi. Zaujímavé je aj to, že veľa servítok mám aj z Paríža, napriek tomu, že som tam nikdy nebola. Nemám však servítku na ktorej je Bratislava, po takej veľmi túžim. Ďalej by som chcela mať takú servítku na ktorej sú moderné autá, športovci, herci a maliari. Proste existujú ešte také servítky, ktoré ešte nemám a chcela by som mať. Chcela by som spomenúť aj to, že vďaka servítkam som spoznala veľa dobrých ľudí. Možno, keby som sa tejto záľube nevenovala, nespoznala by som ich vôbec. Medzi nimi sú aj slávne osobnosti, ako napríklad herci z môjho obľúbeného seriálu Búrlivé víno, servítku s podpisom a venovaním mi poslal Juraj Loj. Na druhú servítku sa mi osobne podpísal Peter Nádasdi a obaja herci mi venovali aj svoje fotografie. Na tieto dve servítky som mimoriadne hrdá.

Zbieranie servítok nie je celkom bežná záležitosť. Poznáš veľa ľudí, ktorí sa venujú tejto záľube?

Zbieranie servítok je naozaj veľmi pekná záľuba. Na začiatku som si ani nemyslela, že sa mi niekedy vôbec podarí nazbierať toľko servítok. Je za tým naozaj veľa práce, no oplatí sa to robiť. Do tejto záľuby je potrebné investovať veľa času a neraz i mnoho finančných prostriedkov. Mám aj veľa servítok na výmenu pre zberateľov, či na podarovanie. Ani som si nemyslela, že sa tejto záľube venuje toľko ľudí. Ja sa len teším hlavne tomu, že si tie servítky mám s kým vymieňať.

V minulom článku si spomínala, že by si chcela mať servítku podľa vlastného návrhu – teda svoju vlastnú servítku. Ako to s tou servítkou vyzerá dnes?

Mojim veľkým snom je mať vlastnú servítku. Som však smutná z toho, že mi nikto v realizácii tohto sna nevie nikto pomôcť. Skúšala som písať na mnohé miesta, skontaktovala som sa z mnohými ľuďmi, podala som inzerát ale nikto mi nevedel pomôcť. Ani som si nemyslela, že to bude také ťažké, ale nezvládam to. Vytlačenie servítky s vlastným námetom v malom náklade je finančne veľmi náročné. Napriek tomu verím, že Servítková Tonka raz bude mať vlastnú servítku. Momentálne neviem povedať kedy presne to bude, ale jedného dňa určite.

Z tvojich odpovedí je jasné, že sa zbieraniu venuješ naozaj intenzívne. Nepíšeš si náhodou nejaký denník, v ktorom uvádzaš kedy a koľko nových kúskov pribudlo do zbierky, respektíve nemáš nejaké krédo, ktorým sa pri zbieraní riadiš? (tu môžeš napísať tú básničku, čo si spomínala)

Tejto záľube sa venujem stále viac a viac a stále ma to viac priťahuje. Od prvej chvíle si vediem denník, do ktorého si zapisujem kto, kedy a koľko servítok mi poslal. Tak mám prehľad  a nikomu neostávam nič dlžná. Z každým si hneď servítky vyrovnám alebo pošlem ďakovný list, pohľadnicu, či malú pozornosť. Mojím ďalším denníkom je denník, do ktorého si píšem udalosti, ktoré sa udiali okolo môjho zbierania. Rada tento denník hocikedy otvorím a zaspomínam na začiatky, na časy kedy sa to všetko začalo a čo sa mi podarilo doposiaľ dosiahnuť. Mám aj svoju básničku, rada sa o ňu s vami podelím.

Máš rodinu a priateľov, ktorí ťa v tvojej zberateľskej vášni podporujú, či všetko odhodlanie leží iba na tvojich pleciach? (Tu teoreticky môžeš spomenúť manžela a jeho talent, ale fakt iba v krátkosti)

Chcela by som spomenúť, že môj manžel je na mňa veľmi hrdý. Aj ja som hrdá na neho. V roku 2012 mu bol udelený certifikát od knihy Slovenské rekordy za to, že vie naspamäť vymenovať všetky mená v slovenskom a maďarskom kalendári a priradiť ich ku konkrétnemu dňu.

Chcela by si našim čitateľom niečo odkázať, respektíve niekoho konkrétneho pozdraviť?

Na záver by som chcela odkázať všetkým čitateľom – zberateľom, že ak človek robí niečo zo srdca, s plným elánom a radosťou, nakoniec mu to prinesie veľkú úrodu, na ktorú bude nielen on hrdý ale aj jeho blízki. Ak sa do niečoho pustíme, buďme vytrvalí a nevzdávajme to hneď na začiatku. Nič nie je ľahké dosiahnuť, ale ak človek chce, všetko dokáže. Každému, kto sa venuje nejakej záľube prajem, aby mal zo svojej záľuby takú radosť ako mám ja. Zároveň by som sa chcela poďakovať všetkým zberateľom, ktorí mi doposiaľ pomáhali v zbieraní servítok a každému novému zberateľovi servítok sa poteším. Všetkým za to patrí veľká vďaka. Ďakujem, že je na svete toľko dobrých ľudí.

S pozdravom ostáva Antónia Kozákova – zberateľka servítok.

  One Response to “Servítková Tonka”

  1. Tonka Kozáková nám krátko po zverejnení rozhovoru poslala túto správu:

    „Ešte pred pár dňami som ani nemyslela na to, že sa nájde človek, ktorý mi bude vedieť pomôcť s vydaním vlastnej servítky. No našiel sa – ten pán sa volá Vlado Stock. Som mu za to nesmierne vďačná. Vďaka nemu sa môj sen konečne splnil a Servítková Tonka má svoju vlastnú servítku. Som veľmi šťastná…“

 Leave a Reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(required)

(required)

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.