dec 052016
 

Oheň zastával vo vývoji ľudskej spoločnosti osobité miesto. Už starogrécky filozof Empedokles definoval štyri elementy, ktoré sú základom všetkého – oheň, vzduch, zem a voda. V najstarších dobách človek nevedel oheň zakladať, iba udržiavať. Až neskôr pochopil, že trením dreva o drevo, respektíve škrtaním kameňa o kameň alebo kovu o kov získa iskru, ktorá je pre založenie ohňa nevyhnutná. Technika zakladania ohňa sa v priebehu vekov stále zlepšovala. Niekedy okolo roku 950 nášho letopočtu vznikli v Číne prvé zápalky. Aj zápalky ako také zaznamenali najmä v priebehu 19. storočia viacero vylepšení. Paralelne s nimi sa objavujú prvé zapaľovače, ktoré boli odvodené zo zapaľovacieho mechanizmu využívaného u muškiet. Princíp zapaľovača spočíva vo vytvorení iskry škrtnutím kovu o kresací kamienok a zapálení paliva. V roku 1910 začala prvé moderné zapaľovače vyrábať firma Ronson. V roku 1932 bola založená firma Zippo, ktorá začala ako palivo do zapaľovačov využívať technický benzín. V päťdesiatych rokoch minulého storočia vznikajú zapaľovače využívajúce stlačený bután ako palivo a piezoelektrická iskra nahradila kresací mechanizmus. V súčasnej dobe rozoznávame na trhu tri základné typy zapaľovačov. Prvý je typ označovaný ako večná zápalka – je to zapaľovač, ktorého knôt je napustený technickým benzínom, ktorému kresací mechanizmus dodáva iskru. Druhým typom je tryskový zapaľovač, ktorý využíva uzatvorený vykurovací prvok, napríklad drôt, ktorý sa v prípade potreby rozžeraví a nevytvára plameň. Tretím typom je katalytický zapaľovač, ktorý používajú metanol alebo metylalkohol ako horľavinu a platinový drôt, ktorý  sa zohrieva v prítomnosti horľavých pár a takýmto spôsobom vytvára plameň.

Okrem faktu, že zapaľovače sú primárne určené na výrobu ohňa, sú predmetom záujmu mnohých zberateľov. V roku 2013 bol v Snine založený pod názvom Európska zberateľská spoločnosť zberateľský klub, ktorého členom je i Sninčan Róbert Vološin, ktorého zbierka zapaľovačov pozostáva z niekoľkých stoviek najrôznejších kúskov. Viac o jeho hobby prezrádza nasledujúci rozhovor.

Ako si sa dostal k zbieraniu zapaľovačov a ako dlho sa tejto činnosti venuješ?

Zbieraniu zapaľovačov sa venujem zhruba päť rokov, táto záľuba vznikla celkom kurióznym spôsobom, keď som prišiel domov z party o piatej hodine nadránom a na stole som objavil otcov zapaľovač, ktorý svojou neobyčajnosťou zaujal moju pozornosť. Samozrejme som mu ho zabavil a pustil sa do hľadania ďalších, v ten deň som ich našiel doma asi desať a žasol som nad krásou, ktorá sa ukrýva v týchto dômyselných zariadeniach na výrobu ohňa.

Ktorý zapaľovač v tvojej zbierke je tým najcennejším?

Hodnotu zapaľovača nemožno jednoznačne určiť, cena závisí najmä od jeho veku a subjektívneho uhla pohľadu zberateľa. V zbierke mám zopár cenných zapaľovačov Zippo a zopár starých zapaľovačov, ktoré sa už v súčasnej dobe bežne nevyrábajú. Priťahujú ma najmä zapaľovače  neobyčajných tvarov, napríklad zapaľovače v tvare zbraní, budov, či zvierat. No najhodnotnejšie sú pre mňa zapaľovače, ktoré mi darovali k nejakému sviatku alebo mi priniesli z dovolenky v zahraničí ľudia, ktorých mám rád. Zapaľovač nájdený kdesi u kamaráta na povale má pre mňa väčšiu hodnotu, ako ten, ktorý si dokážem kúpiť sám v obchode.

Akým spôsobom získavaš nové prírastky do zbierky?

Nové kúsky si zvyknem kupovať, najčastejšie keď niekam cestujem, aby som mal na danú lokalitu respektíve región pamiatku. Taktiež zvyknem navštevovať zberateľské burzy, alebo jednoducho vyhľadám nejaký bazár, kúpim aj veľa kusov naraz a potom si to vytriedim. Zapaľovače si nezvyknem vymieňať, keďže v našom regióne nie je veľa ľudí s podobnou záľubou. Poznám zhruba desiatku zberateľov zo Slovenska, ktorí sa sústreďujú prevažne na strednom a západnom Slovensku, s niektorými som aj v kontakte, ale to už sú harcovníci, ktorí majú aj 5000 – 10000 kúskov, tak snáď ich raz dobehnem (dodáva Róbert s úsmevom). J

Chcel by si niekomu niečo odkázať?

V prvom rade by som sa chcel poďakovať najmä ľuďom, ktorí ma v mojej záľube podporujú, v druhom rade Európskej zberateľskej spoločnosti, ktorá dokázala združiť zberateľov s rôznymi záujmami v jeden zaujímavý celok a v neposlednom rade aj Sninským novinám, ktoré uverejnili tento článok a napomohli tak šíreniu zberateľskej osvety.

Autori článku – Róbert Vološin a Ján Bocan

Článok bol taktiež publikovaný v Sninských novinách (číslo 50, zo dňa 5. decembra 2016).

 Leave a Reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(required)

(required)

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.