Oops! It appears that you have disabled your Javascript. In order for you to see this page as it is meant to appear, we ask that you please re-enable your Javascript!
okt 122016
 

Každoročne prostredníctvom tejto stránky informujeme jej čitateľov o stále rozrastajúcej sa zbierky servítok našej členky Antónie Kozákovej alias Servítkovej Tonky a jej úspechoch. Ani v roku 2016 na ňu nezabúdame a v nasledujúcom rozhovore prinášame čerstvé novinky 🙂

KOĽKO CERTIFIKÁTOV MOMENTÁLNE VLASTNÍŠ A AKÝ JE TVOJ AKTUÁLNY POČET SERVÍTOK?

– Môžem povedať, že tento rok je pre mňa naozaj skvelý. Vo februári sa mi podarilo získať servítku s poradovým číslom 80 000. Potešila som sa tomu nielen ja, ale i moja rodinka, ktorá ma od prvej chvíle v mojej záľube veľmi podporuje a teší sa spolu so mnou z mojich úspechov. Keď som to oznámila komisárovi pánovi Igorovi Svitkovi z knihy Slovenské rekordy, tešil sa spolu so mnou a hneď mi vydal ďalší certifikát, ktorý je už ôsmy v poradí. Doposiaľ som držiteľkou ôsmych slovenských a troch svetových certifikátov. Na fotke držím  80 000-tisícu servítku. Táto fotka je uverejnená aj na stránkach Slovenské rekordy. Môj aktuálny počet servítok je 83 690 kusov. Počet sa však z týždňa na týždeň mení.

MÁŠ VO SVOJEJ ZBIERKE SERVÍTKU S PODPISOM NEJAKEJ ZNÁMEJ OSOBNOSTI?

– Vždy bolo mojim snom mať servítku, na ktorej bude podpis slávneho herca, speváka, či politika. Mojim najväčším snom bolo, získať podpis prezidenta Slovenskej republiky. Môj sen sa splnil vďaka mojej sesternici, ktorá je zároveň starostkou obce Ruská, v ktorej bývam. Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien dostala pozvanie do Prezidentského paláca. Ani tam na mňa nezabudla. Spomenula pánovi prezidentovi Andrejovi Kiskovi moju veľkú pýchu – zmienka o mojej zbierke ho nadchla. Rád by ju videl na vlastne oči. Sľúbil, že ak bude mať v budúcnosti príležitosť, príde ma navštíviť osobne. Bolo by to úžasné – nie každému sa podarí vo svojom dome privítať prezidenta republiky. Pán prezident sa mi bez váhania na servítku podpísal. Pre neho bolo tiež cťou, že pomohol doplniť moju zbierku o nový vzácny kus. Vôbec som nečakala, že o pár mesiacov budem mať príležitosť stretnúť sa s ním aj osobne. Bol totiž pozvaný do Veľkých Kapušian. Bola to pre mňa obrovská česť stretnúť sa s ním, podať mu ruku a prehovoriť pár slov. Pri predstavení ma na moje veľké prekvapenie spoznal, vedel hneď o koho ide a tomu som sa veľmi potešila. Dali sme si spraviť aj spoločnú fotku.



V TOMTO ROKU BOL PRE TEBA ZORGANIZOVANÝ CHARITATÍVNY KONCERT. AKÉ POCITY TO V TEBE VYVOLALO?

Bolo to pre mňa obrovské prekvapenie. Vôbec mi nenapadlo, že pre mňa niekto zorganizuje takúto akciu. Moja priateľka Gabika Zvolenská, ktorá je riaditeľkou Múzea v Kráľovskom Chlmci, sa spolu s priateľmi zo skupiny Nostalgia rozhodli, že mi zorganizujú túto akciu, aby mi pomohli kúpou servítok. Zároveň chceli finančne pomôcť aj mladému spevákovi so zdravotným problémom. Všetko bolo perfektne zorganizované, kultúrny program bol skvelý, nálada úžasná. Bol to nesmierny pocit vidieť ľudí tešiť sa spolu s nami. To, čo som v ten večer zažila, to sa jednoducho slovami opísať nedá. Bol to nádherný deň, na ktorý nikdy nezabudnem.

DOSIAHLA SI V TOMTO ROKU AJ NEJAKÉ MEDZINÁRODNÉ ÚSPECHY?

Fotograf Róbert Németi, ktorý sa časom stal našim rodinným priateľom, v poradí už po druhý krát pripravil sériu fotografií týkajúcich sa mojej veľkej zbierky servítok. Jeho fotky sú populárne a vyslúžili si zároveň aj veľký úspech a uznanie nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Spomínané fotografie zožali úspech aj v krajinách ako Amerika, Japonsko, Španielsko a Maďarsko. Tu sú moje najobľúbenejšie fotografie, ich kvalitu môžete posúdiť sami.



 JE TVOJA ZBIERKA ZAUJÍMAVA AJ PRE MLÁDEŽ?

Deti v dnešnej dobe sú technicky založené a nemajú trpezlivosť začať niečo zbierať. Tento rok moju servítkovú izbu navštívili žiaci dvoch základných škôl. Deti sa na stretnutie veľmi tešili, čo potvrdili aj ich pani učiteľky. Obdivovali moju zbierku, dávali mi rôzne otázky a zároveň sa so mnou s radosťou odfotili. Vždy mi priniesli malý darček. Na rozlúčku, okrem krásnych spomienok, odniesli si aj servítku s mojim podpisom. Našli sa medzi nimi aj dievčatá, ktoré so zbieraním servítok už začali. Dúfam, že po návšteve u mňa dostali ešte väčšiu chuť zbierať a prišli na to, aké čaro v sebe ukrýva takéto zberateľstvo. Objavili to kúzlo zbierania, čo i ja.


NAKONIEC TROCHU ŠTATISTICKÝCH ÚDAJOV:

Najmladším návštevníkom mojej servítkovej izby bol 14. mesačný chlapček Fabian. Najstaršími návštevníkmi servítkovej izby boli manželia z Budiniec. Kuriozitou je, že obaja manželia sa narodili v ten istý deň, mesiac i rok a teda majú aj spoločný vek – 81 rokov. Sú zapísaní aj v Slovenskej knihe rekordov, volajú sa Kövariovci. Okrem toho, moju servítkovú izbu ročne navštívi množstvo rôznych ľudí, čomu sa skutočne teším. S každým návštevníkom sa na pamiatku odfotografujem, taktiež každého žiadam, aby sa mi podpísal do návštevnej knihy. Na záver by som rada pozdravila všetkých zberateľov a popriala im veľa zberateľských úspechov. A keď natrafíte na nejaké zvyšné servítky, myslíte na mňa.


 Leave a Reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(required)

(required)

Time limit is exhausted. Please reload the CAPTCHA.